Druhý a tretí deň v zasneženom teréne

Nasledujúce dva dni strávené v teréne boli obzvlášť náročné, no výnimočné. Išla som do toho aj napriek značnej snehovej pokrývke, pretože čakať než sa roztopí viac než meter snehu, by bolo zrejme na dlho. A hlavne, táto oblasť je najkrajšia práve v tomto ročnom období. Navyše, bolo tesne po Vianociach - sviatočná atmosféra, pokoj na cestách, čaro prírody.

A prečo je tu najkrajšie práve v zime? Geografická poloha spôsobuje, že v zime tu je oveľa viac snehu, bež v okolitých mestách. Už aj v Snine (okresnom meste) je ho o dosť menej, nehovoriach o mestách a obciach smerom na západ. Teplomer ukazuje mínusové teploty, a to aj -28 °C. A pre mňa tá najkrajšia vec: vzhľadom nato, že tieto navštívené obce sú umiestnené v lokalite národného parku a v blískosti vodárenskej nádrže s pitnou vodou, cesty nie sú v zime posypované soľou, ale len štrkom, niekde sú neupravené. Motoristi, autobusári a vodiči nákaldných áut určite nie sú nadšený, ale je to krása, sneh od hlavy až po päty! V niektorých dedinách vzhľadom na moju výšku to bolo myslené doslovne. Túto zimu asi po viac než desiatich rokoch napadlo mimoriadne veľa snehu. Miestami to bolo až 1,5 m snehu.

Samozrejme, pri návale snehových zrážok a dlhodobým mínusových teplotách to malo aj negatívne následky. Pod náporom snehu padali strechy domov, stromy, elektrické vedenie. V niektorých obciach boli ľudia bez elektriny, vody, cesty boli neprejazdné, zver z okolitých lesov bola zo snehu vyčerpaná a závislá na prikrmovaní, dokonca v obci Zboj pobehoval medveď. V súčasnej dobe je už vzácnosť zažiť niektorý z týchto javov, ale myslím, že ľudia v tejto oblasti sú na to zvyknutí

a pripravení.

Okrem radosti zo snehu, som v tieto dva dni zdokumentovala verejnú informačnú grafiku v ďalších siedmich obciach

vo vybranej lokalite východného Slovenska.